Starobylý kostol sv. Kataríny Alexandrijskej  v Kysaku

Kysak, terajšia filiálka Obišoviec, bol kedysi farnosťou a centrom okolia. Leží na pravom brehu Hornádu, na úpätí severovýchodných výbežkoch Slovenského rudohoria, asi 16 km severozápadne od Košíc. Začiatky jeho dejín sa datujú z obdobia po roku 1289, keď sa tu na pravom brehu rieky osadil jeden zo synov zemepána Petra z Drienova. História obce je potom úzko spätá s hradom, postaveným v 14. storočí, v ktorom vládli spočiatku Abovci. Po nich sa zemepáni menili. Prišli Kossegyovci, Lenkeovci, a František i Juraj Horváthovci.

Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, a Kysak mal istý čas charakter podhradia. Ešte v roku 1484 sa uvádza ako „suburbium Kwzegh“. Keď potom Kysacký hrad na prelome 15. a 16. storočia zanikol, Kysak sa stal poľnohospodárskym mestečkom, ktorý mal svoj vlastný kostol ešte z dvadsiatych rokov 14. storočia.

Kedy presne bol postavený kysacký kostol, zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej, už nevedno. Z pápežských registrov desiatkov z roku 1335 – 1337 však vyplýva, že v tom čase bol Kysak centrom farnosti. To znamená, že kostol vznikol pred uvedenými rokmi, niekedy na prelome 13. a 14. storočia, resp. začiatkom 14. storočia, a to v neskororománskom slohu s prvkami rannej gotiky.

Kostol stojí na miernom svahu v južnej časti obce, v nadmorskej výške 272 m nad morom. Pri kostole bol kedysi aj cintorín. Svojou architektúrou patrí medzi pamätné stavby dedinských kostolov strednej veľkosti. Je to obdĺžniková jednolodná stavba s osou východ – západ, zachovávajúca svoj prvotný ráz, s niekoľkými novšími barokovými prvkami.  Stavba je 21 m dlhá, a v najväčšej šírke 9 metrová.

Dominantou kostola je 22 m vysoká masívna veža na jej západnom priečelí. Veža je novšou časťou, čo nasvedčuje iný charakter jej  muriva a mohutné diagonálne oporné piliere, ktoré sú gotickým prvkom. Do výšky 6 metrov má veža dve poschodia, na druhom boli tri okná, dnes zamurované. Neskôr bolo dostavané tretie poschodie s jedným oknom. Prestavby sú viditeľné aj na oporných pilieroch.

Interiér lode je pomerne malý v dôsledku veľkej hrúbky múrov(95 – 105cm). Po oboch stranách lode sú tri segmentové lunety. V nich pôvodne boli obloky, ktoré sú dnes len v južnej strane. Šambróny sú naznačené iba v omietke. Kostol bol z južnej a severnej strany spevnený opornými múrmi.

Presbytérium je zaklenuté valenou klenbou rovnakého dáta ako klenba lode a sakristie. Na východnom priečelí presbytéria sa nachádza jediné pôvodné oblúkové špárové románske okno so špaletami rozširujúcimi sa von aj dovnútra. Do sakristie na severe kostola sa vchádza z presbytéria gotickým dverným otvorom s lomeným oblúkom. Drevené dvierka so značne poškodenou maľbou, so železným kovaním a zámkou, pochádzajú zo 17. Storočia. Sú tiež zapísané v ÚZKP. (Ústne sa traduje, že pri prechode bratríckych vojsk dolinou Hornádu na Spišský a Zvolenský hrad sa bratríci na krátky čas zastavili aj v Kysaku. Tunajší kňaz im nechcel dať súhlas, aby mohli vstúpiť do kostola a odbavovať svoju husitskú bohoslužbu. Došlo k hádke. Kňaz vidiac, že je zle, utiekol do sakristie a dvere za sebou zatvoril. Jeden z rozhnevaných bratríkov zaťal sekerou do týchto dverí. Keďže drevo bolo tvrdé, veľmi ich nepoškodil.) Nad zámkou je skutočne zásek akoby sekerou, ale či je tento príbeh pravdivý sa nedá potvrdiť.

Strecha lode a vrch veže boli zničené v čase II. sv. vojny počas bombardovania obce. 20. Decembra 1944. Po vojne boli potom opravené.

Aj keď kostol viac ráz upravovali, jeho celkový ráz sa nezmenil.